Ako to všetko vlastne začalo, až po súčasnosť..
Ahojte.
Veľmi veľa ľudí ma kontaktovalo s prosbou, aby som zdieľala svoj príbeh. Príbeh toho, ako som schudla, ako som prešla až do zachvatového prejedania a najmä čo sa so mnou deje práve teraz. Blog som si založila už nejaký ten mesiac a pol dozadu. Neprispievala som však naň žiadnymi článkami. Jednak nebol čas, niekedy chuť a niekedy jednoducho motivácia na to, aby som opisovala niečo, čo ma v živote veľmi ťaží a s čím vlastne bojujem každý deň. Teraz som sa však odhodlala a verím, že mi to odhodlanie aj vydrží.
Celé moje chudnutie a zdravá strava začala už keď som končila základnú školu. Možno aj skôr. Vždy som bola posadnutá tým s niekým sa porovnávať, hľadať v sebe nedokonalosti a mať na sebe príliš veľké nároky. Už na základnej som bola typ perfekcionistky, ktorá vždy nosila samé jednotky, vždy chodila do školy pripravená, hlásila sa a bola považovaná za triednu biflošku. Teda minimálne som bola jednou z nich. Bol to post, ktorý mi vyhovoval. Páčilo sa mi vynikať, byť v niečom dobrá a rozvíjať to. Učenie ma bavilo. Neskôr, keď som sa začala zaujímať o zdravú stravu sa to prejavilo aj tam. Pre šiestačku (!!!) na základnej škole, s nulovými znalosťami makro a mikro živín, bola pre mňa najľahšia cesta ako schudnúť jesť menej a cvičiť. Najskôr som začínala jednoducho a prirodzene. Ešte predtým, než budem pokračovať chcem povedať, že som nikdy nebola tučná alebo veľmi obézna. Vždy som bola normálna baba, krv a mlieko, jedla som všetko na čo som mala chuť, sladké, slané, jednoducho všetko. Keď som však začínala s chudnutím, veľa vecí sa v mojom živote zmenilo. Najskôr som začínala klasicky vyradením bieleho pečiva a nahradením ho celozrnným a takisto som vyradila všetky sladkosti. Začala som cvičiť a moja postava sa trocha zlepšila. Mne sa to páčilo, preto som jedlo uberala a cvičila viac a viac. V 6. ročníku na základnej škole som sa dostala do bodu, kedy som vyhazdovala desiaty a jedla len minimum. Študovala som si ana blogy, jednoducho mi z toho úplne preplo. Moja mánia však veľmi rýchlo skončila (vďakabohu), keď mi raz prišlo v škole zle a moje spolužiačky na mňa rodičom prezradili, že nejem obedy a ani desiate. Myslim, že ani nemusím hovoriť ako veľmi som vtedy doma dostala a poučila som sa z toho. Začala som opäť jesť normálne. Nikdy som však s postavou spokojná nebola, ale viac-menej som to riešiť prestala. Roky bežali a ja som videla, že moje spolužiačky sú krásne, chudé, no ja som sa stále videla tučná a škaredá. Selflove je môj večný problém no. Opäť som sa rozhodla schudnúť, teraz ale bez hladovania, zdraviu a pestrou stravou. Nikdy mi to však nevydržalo a väčšinou som tie 2-3 schudnuté kilá po čase nabrala späť. Držala som sa na váhe 64-65kg. Na výšku 172cm to vôbec nie je zle. Bola som však nespevnená a to som chcela zmeniť. A tak začala ďalšia kapitola v mojom živote, a to cvičenie s váhami - teda silový tréning. Začínala som úplne sama, s nulovými znalosťami, len s vecami, ktoré som poznala z instagramu a cvikmi, ktoré som tam videla. Preto sa mi veľakrát stávalo, že som cvičila týždeň v kuse len nohy a vždy dookola tie isté cviky. Bez progresu. Niečo sa mi podarilo spevniť, ale nepodarilo sa mi schudnúť (vtedy som ešte nevedela že 80% všetkého je strava) a bola som z toho celkom smutná. Prišla ďalšia možnosť. Tentokrát výzva podľa Mišky Jonášovej. Výzvy sa veľmi chytila moja mamka (ktorú už určite väčšina z vás na instagrame pozná ako @saberisa08), a tak sme sa teda rozhodli že do nej pôjdeme spolu. Ona s cieľom schudnúť, ja s cieľom spevniť a zhodiť 4-5 kíl. Začali sme tipmi a radami podľa Mišky, podporovali sme sa, skúšali nové recepty, behali a cvičili, jednoducho sme veľa vecí robili spolu. Bolo to obdobie, ktoré nás veľmi spojilo, trávili sme veľa času varením a pečením, spoločným cvičením, meraním, jednoducho všetkým, čo k tomu patrí. Bolo to obdobie kedy sa mi podarilo schudnúť až na 57 kíl. Spôsob, akým to bolo je už kapitola sama o sebe.
V tom období som jedla naozaj minimum. Behávala som 5x do týždňa, okrem toho cvičila s vlastnou váhou, nejedla som prílohy, pečivo ani sladkosti, nič vyprážané ani mastné, tomuto všetkému som sa oblúkom vyhýbala. Základ mojej stravy bolo ovocie, zelenina, jogurty, mäso, vajíčka, orechy. Každý deň som sa dostávala pod hladinu bazálneho metabolizmu, moje telo spaľovalo niekedy aj 2x viac ako som v skutočnosti zjedla. V tom období som stratila menštruáciu, spala aj 2x denne, pretože som bola úplne unavená, bez energie a takmer nonstop hladná. Cvičila som, pretože som musela, nie preto, že ma to bavilo. Ľudia si neskôr začali všímať to, že som schudla. A mne sa to páčilo. Koncom augusta som sa začala hrabať v hlbinách instagramu a prišla na koncept IIFYM. V preklade If it fits your macros. Koncept stravovania hovorí o tom, že si sledujete príjem makroživín teda sacharidov,. bielkovín a tukov. V tom období som sa hýbala na prelome 57-58kg. Važila som sa takmer každý deň. Rozhodla som sa, že sa na to dám. Nastavila som si hladinu 1800kcal na deň. Presne makrá si už nepamätám, podstata však je v tom, že takmer okamžite som pribrala (logicky, keďže som z 1200 na 1800kcal denne je skok obrovský). Páčilo sa mi to čím ďalej tým menej. Nevedela som to však už zastaviť. Zistila som, že do makier môžem dať aj čokoládu, aj viac čokolády a stále budem mať miesto aj na iné jedlo. A tu sa začal kolotoč, ktorý sa na mňa lepí dodnes. Začala som sa prejedať. Najskôr to boli prejedania raz za mesiac, raz za 2-3 týždne. Vždy po prejedení som striktne držala stravu a jedla len svoje potraviny. Niekedy s makrami, niekedy bez. Non-stop som myslela na jedlo. Prejedanie sa však stupňovalo. Počas toho som bola schopná zjesť všetky veci, ktoré som si polroka zakazovala. Biele pečivo, čokoládu, sladkosti, chipsy.. tony jedla. Moje telo potrebovalo kompenzáciu. Nie však v takejto podobe. Bolo to obdobie, kedy som pre okolie pôsobila šťastná, no v skutočnosti som trpela každým dňom viac a viac. Z 58 som pribrala na 61kg, avšak postava sa mi celkom vyformovala clean eatingom a tym, že po prejedení som bola schopná 3-4 dni jesť minimum. Veci naberali rýchly spád. Moje myšlienky boli nonstop len na jedlo. A prejedania sa stupňovali. Potom sa však veci už skrývať nedali, a tak jednými z prvých, ktorí sa o mojom probléme dozvedeli, boli moje 2 kamošky, ktoré ma podporovali až neuveriteľne. Posúvali sme sa takmer každým dňom a aj keď sa prejedania stupňovali, vďaka nim som to v tom období zvládla. Ďalšou osobou, ktorá sa o mojom probléme dozvedela, bola moja skvelá mamka. Napriek tomu, že ju mrzelo, že sa o tom dozvedela až tak neskoro mi je odvtedy veľkou oporou zo strany rodiny a aj vďaka nej už prejedania nie sú tak časté.
Prišli Vianoce, kedy som sa dostala do nemocnice a mala kvôli jedlu veľké zdravotné problémy. V nemocnici som 3 dní nič nejedla a schudla naspäť na 58kg. Nie však nadlho, keďže prišli Vianoce, koláče, návštevu a prejedania boli na svete. Momentálne som v bode, kedy sa viac menej hľadám. Už nehladujem a jem všetko na čo mám chuť. Pribrala som a nie som pre to nejako extra šťastná. Ale stále verím, že všetko sa obráti na dobré. Najmä preto, že mám obrovskú podporu zo strany rodiny a priateľov, mám skvelého priateľa, ktorý ma miluje presne takú, aká som. A aj keď stále jem cez výčitky, papám všetky potraviny a nič si nezakazujem. Učím sa sebelásky, sebaprijatia, učím sa hľadať krásu vo všedných veciach. A aj keď je táto cesta náročná, verím, že raz dôjdem až do vytúženého cieľa.
Všetkým, čo ste došli až do konca ďakujem za prečítanie.
Vaša Emka♥️
Veľmi veľa ľudí ma kontaktovalo s prosbou, aby som zdieľala svoj príbeh. Príbeh toho, ako som schudla, ako som prešla až do zachvatového prejedania a najmä čo sa so mnou deje práve teraz. Blog som si založila už nejaký ten mesiac a pol dozadu. Neprispievala som však naň žiadnymi článkami. Jednak nebol čas, niekedy chuť a niekedy jednoducho motivácia na to, aby som opisovala niečo, čo ma v živote veľmi ťaží a s čím vlastne bojujem každý deň. Teraz som sa však odhodlala a verím, že mi to odhodlanie aj vydrží.
Celé moje chudnutie a zdravá strava začala už keď som končila základnú školu. Možno aj skôr. Vždy som bola posadnutá tým s niekým sa porovnávať, hľadať v sebe nedokonalosti a mať na sebe príliš veľké nároky. Už na základnej som bola typ perfekcionistky, ktorá vždy nosila samé jednotky, vždy chodila do školy pripravená, hlásila sa a bola považovaná za triednu biflošku. Teda minimálne som bola jednou z nich. Bol to post, ktorý mi vyhovoval. Páčilo sa mi vynikať, byť v niečom dobrá a rozvíjať to. Učenie ma bavilo. Neskôr, keď som sa začala zaujímať o zdravú stravu sa to prejavilo aj tam. Pre šiestačku (!!!) na základnej škole, s nulovými znalosťami makro a mikro živín, bola pre mňa najľahšia cesta ako schudnúť jesť menej a cvičiť. Najskôr som začínala jednoducho a prirodzene. Ešte predtým, než budem pokračovať chcem povedať, že som nikdy nebola tučná alebo veľmi obézna. Vždy som bola normálna baba, krv a mlieko, jedla som všetko na čo som mala chuť, sladké, slané, jednoducho všetko. Keď som však začínala s chudnutím, veľa vecí sa v mojom živote zmenilo. Najskôr som začínala klasicky vyradením bieleho pečiva a nahradením ho celozrnným a takisto som vyradila všetky sladkosti. Začala som cvičiť a moja postava sa trocha zlepšila. Mne sa to páčilo, preto som jedlo uberala a cvičila viac a viac. V 6. ročníku na základnej škole som sa dostala do bodu, kedy som vyhazdovala desiaty a jedla len minimum. Študovala som si ana blogy, jednoducho mi z toho úplne preplo. Moja mánia však veľmi rýchlo skončila (vďakabohu), keď mi raz prišlo v škole zle a moje spolužiačky na mňa rodičom prezradili, že nejem obedy a ani desiate. Myslim, že ani nemusím hovoriť ako veľmi som vtedy doma dostala a poučila som sa z toho. Začala som opäť jesť normálne. Nikdy som však s postavou spokojná nebola, ale viac-menej som to riešiť prestala. Roky bežali a ja som videla, že moje spolužiačky sú krásne, chudé, no ja som sa stále videla tučná a škaredá. Selflove je môj večný problém no. Opäť som sa rozhodla schudnúť, teraz ale bez hladovania, zdraviu a pestrou stravou. Nikdy mi to však nevydržalo a väčšinou som tie 2-3 schudnuté kilá po čase nabrala späť. Držala som sa na váhe 64-65kg. Na výšku 172cm to vôbec nie je zle. Bola som však nespevnená a to som chcela zmeniť. A tak začala ďalšia kapitola v mojom živote, a to cvičenie s váhami - teda silový tréning. Začínala som úplne sama, s nulovými znalosťami, len s vecami, ktoré som poznala z instagramu a cvikmi, ktoré som tam videla. Preto sa mi veľakrát stávalo, že som cvičila týždeň v kuse len nohy a vždy dookola tie isté cviky. Bez progresu. Niečo sa mi podarilo spevniť, ale nepodarilo sa mi schudnúť (vtedy som ešte nevedela že 80% všetkého je strava) a bola som z toho celkom smutná. Prišla ďalšia možnosť. Tentokrát výzva podľa Mišky Jonášovej. Výzvy sa veľmi chytila moja mamka (ktorú už určite väčšina z vás na instagrame pozná ako @saberisa08), a tak sme sa teda rozhodli že do nej pôjdeme spolu. Ona s cieľom schudnúť, ja s cieľom spevniť a zhodiť 4-5 kíl. Začali sme tipmi a radami podľa Mišky, podporovali sme sa, skúšali nové recepty, behali a cvičili, jednoducho sme veľa vecí robili spolu. Bolo to obdobie, ktoré nás veľmi spojilo, trávili sme veľa času varením a pečením, spoločným cvičením, meraním, jednoducho všetkým, čo k tomu patrí. Bolo to obdobie kedy sa mi podarilo schudnúť až na 57 kíl. Spôsob, akým to bolo je už kapitola sama o sebe.
V tom období som jedla naozaj minimum. Behávala som 5x do týždňa, okrem toho cvičila s vlastnou váhou, nejedla som prílohy, pečivo ani sladkosti, nič vyprážané ani mastné, tomuto všetkému som sa oblúkom vyhýbala. Základ mojej stravy bolo ovocie, zelenina, jogurty, mäso, vajíčka, orechy. Každý deň som sa dostávala pod hladinu bazálneho metabolizmu, moje telo spaľovalo niekedy aj 2x viac ako som v skutočnosti zjedla. V tom období som stratila menštruáciu, spala aj 2x denne, pretože som bola úplne unavená, bez energie a takmer nonstop hladná. Cvičila som, pretože som musela, nie preto, že ma to bavilo. Ľudia si neskôr začali všímať to, že som schudla. A mne sa to páčilo. Koncom augusta som sa začala hrabať v hlbinách instagramu a prišla na koncept IIFYM. V preklade If it fits your macros. Koncept stravovania hovorí o tom, že si sledujete príjem makroživín teda sacharidov,. bielkovín a tukov. V tom období som sa hýbala na prelome 57-58kg. Važila som sa takmer každý deň. Rozhodla som sa, že sa na to dám. Nastavila som si hladinu 1800kcal na deň. Presne makrá si už nepamätám, podstata však je v tom, že takmer okamžite som pribrala (logicky, keďže som z 1200 na 1800kcal denne je skok obrovský). Páčilo sa mi to čím ďalej tým menej. Nevedela som to však už zastaviť. Zistila som, že do makier môžem dať aj čokoládu, aj viac čokolády a stále budem mať miesto aj na iné jedlo. A tu sa začal kolotoč, ktorý sa na mňa lepí dodnes. Začala som sa prejedať. Najskôr to boli prejedania raz za mesiac, raz za 2-3 týždne. Vždy po prejedení som striktne držala stravu a jedla len svoje potraviny. Niekedy s makrami, niekedy bez. Non-stop som myslela na jedlo. Prejedanie sa však stupňovalo. Počas toho som bola schopná zjesť všetky veci, ktoré som si polroka zakazovala. Biele pečivo, čokoládu, sladkosti, chipsy.. tony jedla. Moje telo potrebovalo kompenzáciu. Nie však v takejto podobe. Bolo to obdobie, kedy som pre okolie pôsobila šťastná, no v skutočnosti som trpela každým dňom viac a viac. Z 58 som pribrala na 61kg, avšak postava sa mi celkom vyformovala clean eatingom a tym, že po prejedení som bola schopná 3-4 dni jesť minimum. Veci naberali rýchly spád. Moje myšlienky boli nonstop len na jedlo. A prejedania sa stupňovali. Potom sa však veci už skrývať nedali, a tak jednými z prvých, ktorí sa o mojom probléme dozvedeli, boli moje 2 kamošky, ktoré ma podporovali až neuveriteľne. Posúvali sme sa takmer každým dňom a aj keď sa prejedania stupňovali, vďaka nim som to v tom období zvládla. Ďalšou osobou, ktorá sa o mojom probléme dozvedela, bola moja skvelá mamka. Napriek tomu, že ju mrzelo, že sa o tom dozvedela až tak neskoro mi je odvtedy veľkou oporou zo strany rodiny a aj vďaka nej už prejedania nie sú tak časté.
Prišli Vianoce, kedy som sa dostala do nemocnice a mala kvôli jedlu veľké zdravotné problémy. V nemocnici som 3 dní nič nejedla a schudla naspäť na 58kg. Nie však nadlho, keďže prišli Vianoce, koláče, návštevu a prejedania boli na svete. Momentálne som v bode, kedy sa viac menej hľadám. Už nehladujem a jem všetko na čo mám chuť. Pribrala som a nie som pre to nejako extra šťastná. Ale stále verím, že všetko sa obráti na dobré. Najmä preto, že mám obrovskú podporu zo strany rodiny a priateľov, mám skvelého priateľa, ktorý ma miluje presne takú, aká som. A aj keď stále jem cez výčitky, papám všetky potraviny a nič si nezakazujem. Učím sa sebelásky, sebaprijatia, učím sa hľadať krásu vo všedných veciach. A aj keď je táto cesta náročná, verím, že raz dôjdem až do vytúženého cieľa.
Všetkým, čo ste došli až do konca ďakujem za prečítanie.
Vaša Emka♥️
Ahoj, moc ti držím palce a jsem zvědavá na další článek :) můžu se jen zeptat, proč jsi byla v té nemocnici? Pomohlo by mi, kdybych věděla, jaká jsou rizika, abych se s jídlem dala taky do kupy..
OdpovedaťOdstrániťAhoj. Ďakujem veľmi pekne. V nemocnici som bola kvôli gastritíde, čo je vlastne zápal žalúdka, z dôvodu zlej reakcie môjho tela na nejaké jedlo. Moje telo si odvyklo od ťažších jedal, a keď som ho zjedla spôsobilo mi to obrovské kŕče, až záchvaty. To je presne dôvod, prečo je z živote tak dôležitý balanc 😉
OdstrániťVeľmi pekne spísané, to musím pochváliť. :) Ja som nedávno premýšľal tiež nad tým, že by som založil vlastný blog a trochu povedal ľuďom svoj príbeh. Prešiel som si pár nie úplne príjemnými vecami, ktoré si myslím, že ľudia môžu varovať a začať o nich premýšľať. Nakoniec ma zo všetkého dostal šport. Jednoducho som dostal od mamky náramok od https://www.mibandshop.sk/xiaomi-mi-band-4/ a začal na sebe skôr. Nebolo to jednoduché, bolelo to a občas to bolelo fakt veľa, ale nakoniec ma to vybičovalo tam, kde som teraz. ;-)
OdpovedaťOdstrániť